Môjho srdca milenec…

„Ohlásim zo striech, že ľúbiš mňa a ja ľúbim Teba!“ Zamiloval si ma ako svoje dieťa. Kráľ si zamiloval svoju princeznú, dal jej slobodu a svoju večnú lásku. A ona sa zamilovala do Neho. A už nemám strach o svoje sny, lebo chcem snívať spolu s Ním.

       Tento rok sa mi na CF šlo veľmi ťažko. Bála som sa očakávaní, ktoré menia srdce…. keďže sme prišli o deň skôr, prvá noc a deň bolo plné očakavaní a strachu. Som tu a o pár hodín to celá začne, ja presedím celý CF na stoličke, prespím v stane. A nepochopím svojho Otca, zaryto si budem na čele držať nálepku celého roka: Rozhodujem sa! – tak ma prosím nechajte napokoji … Ale o čom sa rozhodujem, to som nevedela do poslednej minúty začiatku CF.

      Vo štvrtok sa vo mne zakorenila myšlienka: Chodiť s Bohom. ktorá ma vlastne obletovala celý deň, ale až večer našla svoje miesto a usadila sa mi v srdci. Celý rok ma nič nevedelo tak náhle naplniť ako len pomyslenie na to. V tom momente zo mňa vytrisklo: „áno, chcem Bože! Chcem! … Ale už pre mňa nemôžeš byť len mojím Otcom, už musíš byť čosi viac. Miluješ moje srdce a mňa.“ Láska môjho Kráľa sa dotkla môjho srdca a on sa stal môjho srdca milenec.

   každý deň som sa pýtala: Ale čo s tým Bože? čo teraz? Ako sa chodí s Bohom? Ako môžeš byť práve Ty ten, kto miluje moje srdce, však ja Ťa nemilujem dostatočne na to… Zmocňoval sa ma strach. 
   Ale vedela som, že musím.. musím mu to dovoliť, aby dobil moje srdce. Aby ho celkom vyliečil, všetko v ňom zahojim a naplnil ho novou láskou, ktorá už nebude v sebe niesť bolesť a rany, ale svetlo a radosť. „Dokonalá láska vyháňa strach“ – a strach pomaly slabol… lebo Jeho láska bola silnejšia.

    Posledný večer, ma stále volal. „Poď, poď za mnou.“ Bolo to tak naliehavé, no ja som svoj čas stále zapĺňala seminárom a iným programom. Ale Boh je veľmi vytrvalý a moje srdce sa dočkalo… 

   keď som večer prišla do moditebného stanu pochopila som, čo odo mňa žiada. Chce mňa, moje najhbšie túžby, moje sny a plýny. Chcel ma celú, takú aká som. S každým svojim hriechom a pádom. A ja, ja som mu to všetko dala. odovzdala som mu sny a túžby, ktoré som nechcela nikdy opustiť  zo strachu, že budem sama, že nebudem sťastná. Moju budúcnosť som si chcela v rukách držať výhradne sama. hej, také sme my ženy. všetko chceme mať pod kontrolou. Ale v Božom pláne to tak nie je, v Jeho pláne to má všetko pod kontrolou On. A u neho sú všetky naše poklady v tom najlepšom bezpečí. 

  v srdci som si odnášala lásku, veľa lásky. Moje srdce bolo akoby čisté. celkom odpustilo a bolo schopné milovať aj tých, čo mi ublížili. Bolo akoby nové, nanovo nalnené a obnovené láskou.

   Keď som sa vrátila späť na chvály a večerný program, túžila som ho chváliť za tú lásku, ktorou ma napnil. No on mal pre mňa ešte niečo. 

  Ako som sa oslobodila od hrubého svetra a sťahujúcej gumičky vo vlasoch. Pocítila som slobodu, ktorou ma oslobodil. A pocit, že som jeho malou princeznou, ktorú miluje. 

„Ohlásim zo striech, že ľúbiš mňa a ja ľúbim Teba!“

Zamiloval si ma ako svoje dieťa. Kráľ si zamiloval svoju princeznú, dal jej slobodu a svoju večnú lásku. A ona sa zamilovala do Neho. A už nemám strach o svoje sny, lebo chcem snívať spolu s Ním. Teším sa na ďalšie dobrodružstvo…

Ďakujem za spoločenstvo chvál, ktoré sme tvorili všetci ako jedna nevesta pre Kráľa. Nie len mi ako katolíci ale všetci v jednote, lebo sme vyznávali jedného a toho istého svojho Boha a to je na tom najpostatnejšie. Nejde o to, odkiaľ sme, ale že nás spája jeden a ten istý Boh, ktorý rozdiely nerobí. Ako nás všetkých stvoril, tak nás aj všetkých miluje. 

Boh vám všetkým žehnaj, za jednotu, ktorú ste vytvorili. Prebudenie je podľa mňa, presne o tom… že sa spojíme v Ňom v jednote a vyznáme že on je nás Boh. Boh žehnaj vašim rodinám!