Keď sme spievali chvály, cítila som, že som uzdravená

Priatelia, naše dcérky Laura a Leonka mali mať v sobotu na Campfeste službu – spievať s Braňom Letkom detské chvály. Lenže…
Naša Leonka v stredu (pred Campfestom) stúpila na nejaký hmyz (osu alebo včelu) a dostala po bodnutí hmyzom vo štvrtok reakciu, akoby oneskorenú alergickú reakciu: noha jej opuchla, stvrdla, bolela ju, svrbela, trochu aj zahnisala. Liečili sme ju lokálne, aj celkovo, ale stav sa zhoršoval. V piatok na obed noha vyzerala omnoho horšie (viď obr. 1) – opuchnutá zo spodku aj zvrchu, prsty opuchnuté na dvojnásobok, noha stvrdnutá, zapálená zo spodku (kde bol vpich), aj medzi prstami, aj zvrchu na „chrbte“ chodidla. Išli sme teda v piatok popoludní na Kramáre na pohotovosť, kde nás okamžite odoslali na chirurgiu. Vyzeralo to tak, že sa jej zapálili lymfatické cievy a zápal sa šíril. Chirurg nám predpísal okrem doterajšej liečby aj camphor-ichtamolovú masť, vysvetlil, ako to máme ošetrovať a povedal, že budúci týždeň máme prísť na kontrolu, že by sa jej mal ten zápal opuzdriť, že jej to potom nareže a vypustí hnis. To by bol ten lepší prípad. Ale keby sa začali tie červené pásy (tj. zápal) šíriť ďalej po nohe, máme prísť okamžite, aby nasadili inú liečbu. A predpísaný šetriaci režim, samozrejme – vyložená noha. Leonka tak či tak nemohla na ňu ani stúpiť, takže nám to bolo jasné. Problém bol v tom, že v sobotu mala ísť Leonka s Laurou na Campfest. A tak sme sa rozhodli, že tam nepôjdu. Lenže keď sme to večer povedali nášmu kamarátovi Marčovi, ktorého syn tiež hral na detských chválach, tak nás za pár sekúnd presvedčil, že to nie je možné, aby tam naše baby nešli, že Braňo s nimi počíta, že tam proste musia byť. Večer som Leonkinu nohu prežehnala a len takou strelnou modlitbou som poprosila Boha, aby ju uzdravil. A tak sme ich ráno dali nášmu kamarátovi Marčovi do auta. Leonka vyrazila s tou opuchnutou, boľavou a svrbiacou nohou do Kráľovej Lehoty, skáckajúc na jednej nohe.
Večer po chválach sme sa stretli (my sme išli neskôr za nimi) a Leonka mi jednoduchým čistým detským hláskom povedala: „Keď sme spievali chvály, ja som zrazu cítila, že som uzdravená, že mi nič nie je, že moja noha je zdravá, že ma nebolí, nesvrbí, nie je opuchnutá.“ Vytiahla nohu z crocsy (to bola jediná obuv, kde tú nohu pre veľký opuch mohla strčiť) a noha – ZDRAVÁ (viď obr.2). Úplne odpuchnutá, mäkká, nebolestivá, nesvrbela, jednoducho ZDRAVÁ. 
Boh je Veľký! MOCNÝ! Koná zázraky aj dnes! Aleluja! Chváľme HO! 
Nech je Meno Pánovo pochválené!  
Jednoducho v ŇOM chceme žiť teraz i naveky. Amen.

Renáta, Leonkina mamka