Odjakživa panovalo u mňa v rodine neustále riešenie postavy. Moja mama aj babka svoj celý život oddávali buď prejedaniu sa, chudnutiu, a to či už drastickému alebo cez zmenu životného štýlu. Už odmalička som vyrastala v prostredí, v ktorom boli časté témy diéty, ako schudnúť, kto pribral, kto ako vyzerá, kto schudol atď. Všetky tieto myšlienky sa mi tak hlboko vryli do hlavy, že som si už od 9 rokov začala všímať, ako vyzerám a čo jem. Každým rokom som sa snažila viac dodržiavať nejakú tú diétu, aby som dobre vyzerala, nakoľko mám v genetike veľkú chuť do jedla a ťažko sa mi darí chudnúť. Moje neustále riešenie postavy dospelo do štádia, že moje telo mi prestalo normálne tráviť a začala som mať rôzne žalúdnočné intolerancie – laktózovú a histamínovú. Stále som sa videla tučná, nedostatočne chudá, veľa som cvičila a makala na sebe, aby som chudla, čo mi išlo ešte ťažšie, keď mi bývalo veľmi často takmer zo všetkého zle, nakoľko som nemohla jesť všetko, čo obsahuje laktózu (kravské mlieko a výrobky z neho – klasické mlieko, smotana, syr, jogurt, zmrzlina,…) a histamín (konzervy, zaváraniny, kompóty, cestoviny, dlho zrejúce syry, paradajky, brokolica, karfiol, strukoviny, kakao, káva, orechy, pšeničná múka, citrusy, sója,droždie,zemiaky…). Na tieto veci som prišla až vtedy, keď som sa na Veľkú noc 2017 prejedla úplne všetkého, čo sme doma na sviatky mali navarené a napečené a z niekoľkodňových bolestí celého žalúdka (kŕče, nafukovanie, pálenie záhy, čiastočné tŕpnutie končatín) som sa dostala do nemocnice. Tam mi zistili tieto intolerancie, o ktorých som predtým vôbec netušila a odvtedy som musela začať jesť úplne inak a oveľa menej pestro. Ajtak som pokračovala v chudnutí, ajkeď som sa z nemocnice vrátila o 5 kíl ľahšia a snažila som si udržať takú nízku váhu. Moje neustále nesebaprijatie, porovnávanie sa s druhými ľuďmi chudšími ako ja a vnútorný boj s postavou pokračoval. Samozrejme, v živote by som nepovedala, že mojím psychickým rozpoložením som si spôsobila takéto žalúdočné problémy. Ale, všetko sa zmenilo práve na Campfeste 2018, kedy po prednáške o uzdravovaní mohli ľudia prichádzať k modlitebníkom so svojimi rôznymi neduhami, ktoré ich trápili. Tak som sa tejto možnosti chopila, ale len čisto kvôli tomu, aby som mohla jesť hocičo (samozrejme zdravé jedlá, aby som nepriberala) a aby sa mi chudlo ľahšie, nakoľko by mi potom nebývalo zle, lebo by mi žalúdok vedel všetko stráviť a nič by sa mi neukladalo do zásob. Jeden modlitebník, ktorý sa za mňa modlil, mi povedal, že cíti, že ma niečo vnútorne trápi, že potláčam nejaké svoje emócie a opýtal sa ma, či nemám problém so sebaprijatím. Ja som mu hneď povedala, že mám a on mi poradil, aby som išla do poradenského stanu, kde by sa modlili za moje uzdravenie a uvoľnenie emócií a prišli na koreň mojich problémov. Tak som neváhala a išla. Dvaja modlitebníci, ku ktorým som sa dostala, mi na základe môjho opisu situácie u nás doma (neustále riešenie postavy) povedali, že to všetko som si zapríčinila potom psychikou a modlili sa o moje psychické a neskôr fyzické uzdravenie. Spočívalo to v tom, že som sa musela najprv zrieknuť porovnávania s druhými a neustálej potreby chudnúť a vyzerať dobre, neskôr v odpustení mojej mame a babke, ktoré sa zaoberajú svojou váhou a odpustení všetkým ľuďom, ktorí na mňa kedy povedali, že som tučná. Potom sa modlili o fyzické uzdravenie a môžem vám povedať, že Pán Boh učinil zázrak! Od toho dňa som začala pridávať pomaly postupne do svojho jedálnička laktózu a potraviny obsahujúce histamín a už mi nič nie je, žiadne nafukovanie, žiadne kŕče ani bolesti. Od toho dňa som konečne slobodná, pretože viem, že ma Pán Boh miluje takú aká som, každý môj kúsok tela a kebyže ma má stvoriť druhýkrát, stvoril by ma úplne rovnako ako teraz, On je so mnou spokojný, lebo som bola stvorená na Jeho slávu a Jeho obraz a bola som stvorená úžasne a výnimočne! Po toľkých rokoch som sa oslobodila od toho, aby som vyzerala ako vychudnuté modelky z časopisu a konečne som objavila v sebe tú Božiu krásu. Pán Boh ma oslobodil od neustáleho riešenia postavy a porovnávania sa, už nemusím žiť viac v strachu z toho, kam mi pribudol tuk, koľko mám kíl atď., pretože viem, že nech vyzerám akokoľvek, som krásna v Božích očiach. A ešte k tomu si môžem naplno vychutnávať hocijaké jedlo, ktoré nám náš Otec dáva ako nebeský dar. Amen!
napísal Andrea Mózesová
